Vianočný turnaj - Memoriál Gabriela Dobroviča

15. 01. 2020

Zdroj: basket.zoznam.sk

Prvého januára oslávi 39 rokov a hoci sa už basketbalu na profesionálnej úrovni pekných pár rokov nevenuje, akonáhle vybehne pod deravé koše, ožíva v ňom mladícka vášeň.

Majster Slovenska spred dvanástich rokov Ľubomír Utľak patril medzi hlavné osobnosti vianočného turnaja Memoriál Gabriela Dobroviča, ktorý už po siedmy raz zorganizovali pre košickú basketbalovú komunitu v hale na Medickej ulici.

Láska k basketbalu pretrváva

„Vždy padne vhod trochu sa vybehať a hlavne sa stretnúť s kamarátmi, ktorých som dlhšie nevidel. Rád som si opäť zahral basketbal a oživil lásku k tomuto športu. Tá totiž stále pretrváva,“ pousmial sa Utľak, ktorý si v rámci turnaja obliekol dres klubu RIM Basket.

Fanúšikom basketbalu netreba pripomínať, že ide o klub založený dvojicou jeho bývalých spoluhráčov Richarda Mišinského a Róberta Nubera, ktorého hlavným cieľom je vychovať novú generáciu hráčov. Viacerí z nich sa predstavili aj v rámci vianočného turnaja a Ľubomír Utľak sa ich snažil usmerňovať na ihrisku i na striedačke.

„My sme si to chceli iba užiť, ale pre tieto mladé uchá to bol cenný turnaj. Snažili sme sa im podariť, upozorniť ako majú reagovať v obrane, čo potrebujú robiť na palubovke. Takéto zápasy proti starším hráčom nehrávajú a bolo cítiť, že si miestami nevedeli dať rady. Verím, že si vezmú naše rady k srdcu, pretože oni sú tí, ktorí by to mali po nás prebrať,“ zamyslel sa vyše dvojmetrový matador. Na svojich mladších spoluhráčov musel viackrát zvýšiť hlas. Hoci totiž išlo iba o „párkový“ turnaj (organizátori totiž tradične ponúkajú účastníkom ako občerstvenie párky), prístup novej generácie bol miestami až príliš vlažný.

Mladým chýba cieľavedomosť

„Ak na nich zakričíme, tak to nesmú brať ako buzeráciu, ale ako snahu o pomoc. Na nás kedysi tiež pokričali a potom sme im za to boli vďační,“ zdôraznil 38-ročný basketbalista, podľa ktorého je nová generácia málo cieľavedomá. „Hovoril som o tom s viacerými staršími hráčmi a u tých mladých jednoducho chýba chcenie. Ak sa máte napríklad vracať do obrany, tak to nechce nič iného, len šprintovať. Im sa to však nechce a keď stratia loptu, tak my starí ich obehneme dvakrát. Toto sa jednoducho nesmie stávať.“

Bude z neho tréner?

Spôsob fungovania na striedačke naznačoval, že v Ľubomírovi Utľakovi driemu trénerské vlohy, ktoré by bolo hriechom nevyužiť. Možno práve v klube RIM Basket, kde pôsobí viacero jeho bývalých spoluhráčov.

„Zatiaľ chlapcom takto nepomáham, ale možno sa o tom pozhováram s Rišom Mišinským,“ podotkol so širokým úsmevom Utľak. „Osobne mám však toho veľa. Už pekných pár rokov pracujem v košických železiarňach a na prvom mieste je rodina. Mám dve dcéry, ktoré majú rozličné krúžky, staršia chodí plávať a tak ju nosím na tréningy. Času je pomenej, ale ak by bola možnosť pomôcť mladým, tak prečo nie? Ja som v telocvični rád a rád pomôžem svojimi skúsenosťami.“

To, či sa rozhodnú pre basketbal jeho dcéry, necháva výlučne na ich rozhodnutí. „Raz sa boli pozrieť na zápas a celkom ich to chytilo. Vysoké majú byť po kom, ale staršej dcére sa teraz páči plávanie a ja ju nebudem nútiť k niečom inému. Má len osem rokov a nech si vyberie, čo ju bude baviť.“

Základom úspechu bola partia

Ani jedna z dcér si vzhľadom na svoj vek nemôže pamätať najväčší otcov úspech, ktorým bol zisk majstrovského titulu v roku 2007. Košická Slávia TU vtedy zdolala vo finále bratislavský Inter a zaznamenala najväčší úspech v histórii mužského basketbalu v metropole východu.

„My sme boli výborná partia od malička. Už od žiakov sme hrávali spolu. Mišinský, Bučák, Nuber, Leško, Škapinec, my všetci sme boli spolu možno pätnásť rokov. Spolu sme boli aj mimo tréningov a to nás združovalo. Preto sme sa na ihrisku dokonale poznali a vedeli sme využiť naše silné i slabé stránky. A hlavne sme všetci veľmi chceli. Basketbalu sme dávali všetko a to sa nám vyplatilo,“ prezradil tajomstvo úspechu zlatej košickej partie Ľubomír Utľak.

Od pamätného triumfu v hlavnom meste uplynulo už vyše dvanásť rokov, no príjemné spomienky ostávajú. „Nikdy nezabudnem na tú dlhú cestu z Bratislavy, potom sme mali posedenie s funkcionármi, autogramiádu v meste. Bolo to asi najkrajšie obdobie basketbalu v Košiciach a je naozaj škoda, že to všetko pominulo. Taký je život. Raz ste hore, raz dole.“

Košická basketbalová sínusoida

V čase zisku majstrovského titulu by nikto nepovedal, že už o dva roky neskôr Slávia najvyššiu súťaž opustí. Nasledovali roky trápenia, ktoré ukončil vznik značky KB Košice. „Býci“ stúpali v každej zo svojich troch sezón nahor, no po zisku Slovenského pohára a finálovej prehre s Levicami s tým majiteľ klubu František Sabol „sekol“. Košická basketbalová sínusoida sa tak opäť dostala pod čiaru a tím KB Slávia TU figuruje v druhej najvyššej súťaži.

„Je to veľká škoda. Druhé najväčšie mesto si zaslúži najvyššiu ligu,“ zamyslel sa Ľ. Utľak. „Mrzí ma, že sa rozpadol klub KB Košice, pretože to fungovalo, výsledky boli dobré a zdalo sa, že pôjde o klub s budúcnosťou. Boli tam úspechy, na ktorých sa dalo stavať. Padlo to a chce to opäť funkcionárov, ktorí budú schopní zohnať peniaze a postaviť to opäť na nohy. Zatiaľ je potrebné venovať pozornosť mládeži a pripraviť si novú generáciu hráčov.“

Pravda, v tejto chvíli to na nejaký blízky vzostup košického mužského basketbalu nevyzerá. Niežeby nebolo talentovaných hráčov, no chýba sponzor ochotný otvoriť mešec.

„Ja chápem, že robiť šport v dnešnej situácii je ťažké. Peniaze nepadajú z neba. Ak sa však zíde správna partia ľudí, tak je možné všetko. Verím preto, že si v Košiciach v blízkom čase opäť užijeme špičkový basketbal,“ nestráca nádej člen zlatej generácie Slávie.

Hrávať by mali domáci

Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré. V prvoligovom tíme „technikov“ dostávajú šancu mladí odchovanci a tí sa tak môžu do sýtosti vyhrať. Počas krátkej, no úspešnej éry značky KB Košice tomu tak nebolo a prím hrali legionári.

„Uznávam, že cudzinci majú vyššiu kvalitu ako väčšina našich hráčov. Je však veľká škoda, že sa spoliehame na zahraničných hráčov a vidíme, ako je potom na tom naša reprezentácia. Môj názor je taký, že v našej lige by mali hrať hlavne Slováci. Ak sedia na striedačke, tak sa nezlepšia. Liga by možno znížením počtu legionárov kvalitatívne utrpela, ale slovenský basketbal by postupne išiel hore,“ odprezentoval na záver rozhovoru pre basket.sk svoj názor na počet legionárov majster Slovenska z roku 2007 Ľubomír Utľak.

Zdroj: basket.zoznam.sk